Povesť o bielom kňazovi a bielej kňažnej

Za najpravdepodobnejšiu povesť považujeme tú , o ktorej sa zmieňuje A.V.Duchnovič: „Medzi Rusínmi existuje ľudová povesť o bielom kňazovi a bielej kňažnej. Veľmi dávno na uhorský trón nastúpil ruský kňaz , ktorý s veľkým počtom vojska prešiel pohorie „Beskydy“ až do Stakčína , kde sa so svojím vojskom utáboril a pomenoval toto miesto ( dedinu ) “ Statjin „, alebo “ Stasčin „. Pretože musel ísť bojovať proti nepriateľovi, zanechal svoju manželku , bielu kňažnú s veľkým bohatstvom v dedine .Kňažná , aby videla boj svojho manžela , vystúpila na vysokú horu nad Stakčínom a tam pretrvala až do skončenia boja .Od tohto času kňažná sa nazývala podľa pomenovania hory “ Nastas “ Nasteju , alebo Anastáziou .Táto povesť je zhodná s dejinami , lebo uhorskí králi Andrej a Béla prešli z Galície Beskydským priesmykom

Názov pohoria Nastas podľa druhej legendy

Podľa druhej tradovanej legendy je názov odvodený od mena milej legendárneho zbojníckeho kapitána Fedora Hlavatého z neďalekej Ruskej Volovej – Nasti.

Družina Fedora Hlavatého , ktorá pôsobila na dnešnom slovensko- poľsko- ukrajinskom pohraničí koncom 15.storočia , sa ukrývala v hlbokých lesoch Nastazu. Základ tejto družiny tvorili poddaní humenského panstva.  Odhaduje sa , že skupina mala asi 50 členov .Hlavatého družina naháňala strach zemepánom už 300 rokov pred pôsobením Jánošíka . Dôkazom pôsobenia jeho družiny je aj jeho známy výhražný list z 25. júla 1493, ktorý sa nachádza v archíve mesta Bardejov.  Uvedený list považujú historici za raritný v celoeurópskom meradle. Originálnou pamiatkou na činnosť družiny podľa miestnych obyvateľov je balvan pri studničke pod vrchom Kopyto , na ktorom sú vyryté hieroglyfy. Tie hovoria o tom , kde sú ukryté Hlavatého poklady…