VOJNOVÝ CINTORÍN V OBCI STAKČÍN – DARA

Vojnový cintorín 1. svetovej vojny v zaniknutej obci Dara sa nachádza na ploche bývalého obecného cintorína. Vojnový cintorín vznikol pravdepodobne počas 1. svetovej vojny v roku 1917. V medzivojnovom období bol cintorín oplotený plotom z drevených kolov obohnaných ostnatým drôtom. Nakoľko bol súčasťou obecného cintorína a nachádzal sa v bezprostrednej blízkosti gréckokatolíckeho chrámu z roku 1806, starostlivosť o jeho údržbu bola zabezpečovaná nepretržite až do vysťahovania obce z dôvodu budovania vodnej nádrže Starina v roku 1986. Po vysťahovaní obce začal cintorín chátrať. V priebehu rokov 2006 – 2007 došlo k narušeniu hrobov ich otvorením zberateľmi militárií. Po týchto udalostiach sa pristúpilo k obnove cintorína, kedy boli upravené hrobové miesta, na ktoré boli osadené drevené kríže so strieškami a na ploche cintorína bola umiestnená informačná tabuľa.
Na vojnovom cintoríne v zaniknutej obci Dara našlo miesto posledného odpočinku 41 vojakov. Cintorín pozostáva z 22 vojnových hrobov, z ktorých je 20 jednotlivých hrobov a 2 hromadné hroby. Mená vojakov, štátna príslušnosť a ani rok úmrtia sa v archívnej dokumentácií nenachádzajú. V matrike obce Starina je zaznamenaných 33 mien rakúsko-uhorských vojakov, ktorí padli v priebehu mesiacov apríl – máj 1915 a boli pochovaný v katastri obce Dara.

Je možné, že ich ostatky boli v roku 1917 prenesené na tento vojnový cintorín.
Súčasná podoba cintorína korešponduje s náčrtom z medzivojnového obdobia, ktorý odzrkadľuje pôvodný stav. Hrobové polia sú usporiadané v poloblúku a označené drevenými krížmi so strieškami. V strede cintorína je situovaný centrálny kríž, ktorý je osadený do kamenného podstavca. V severozápadnej časti cintorína sa nachádzajú hroby s betónovými náhrobkami, patriace civilnému obyvateľstvu zaniknutej obce Dara.

VOJNOVÝ CINTORÍN V OBCI STAKČÍN – OSTRUŽNICA

Cintorín zriadený v roku 1915. Vojnový cintorín v zaniknutej obci Ostružnica sa v skutočnosti nachádza medzi obcami Ostružnica a Zvala, na svahu 200 m od bývalej štátnej cesty, v lokalite Pod Jalovím. Na ploche 172 m² sa nachádza spolu 7 hrobov, z toho 2 jednotlivé a 5 skupinových hrobov s 84 pochovanými vojakmi, ktoré podľahli cholere v tunajšom poľnom lazarete.  Známych podľa mien je spolu 44 vojakov, z toho je 36 rakúsko-uhorských a 8 ruských. Ostatní sú neznámi. Hroby sú usporiadané v dvoch radoch.

Vtedy boli do dnešného cintorína prenesené ostatky vojakov z roztrúsených hrobov zo širšieho okolia obce, ako to dokumentuje zachovalá mapka z uvedeného obdobia.
Stará prístupová cesta, ako i celý areál cintorína, sú zarastené stromami. V strede cintorína sa nachádza drevený dubový kríž osadený v betónovom základe, ktorý bol prenesený z niektorého hrobu na miesto centrálneho kríža. Vojnový cintorín je riadne udržiavaný.

VOJNOVÝ CINTORÍN V OBCI STAKČÍN – RUSKÉ I.

V zaniknutej obci Ruské sa nachádzajú dva vojenské cintoríny. Prvý sa nachádza pri zaniknutej murovanej cirkvi, ktorá bola asanovaná z dôvodu výstavby vodárenskej nádrže Starina. Pochovaných tu bolo 14 rakúsko–uhorských vojakov v samostatných hroboch, ktorí zomreli v októbri 1914 na choleru alebo padli počas prielomu ruských vojsk cez Ruské sedlo v novembri 1914. V roku 2007 boli na hroby umiestnené drevené vojenské kríže a postavený centrálny drevený kríž. Vojnový cintorín je riadne udržiavaný.

VOJNOVÝ CINTORÍN V OBCI STAKČÍN – RUSKÉ II.

Druhý cintorín je súčasťou obecného cintorína, nachádza sa na jeho okraji a má rozlohu 395 m². Bol zriadený v roku 1917. V 17 hroboch s 3 až 5 vojakmi a v dvoch šachtách s viac ako 5 vojakmi je tu pochovaných spolu 100 neznámych vojakov. Do roku 1921 tu boli len tri hroby. V roku 1922 sa začalo s exhumáciou a premiestňovaním tiel ďalších vojakov z okolitých lesov, čo vyvolalo negatívnu reakciu obecného úradu. V dokumente, ktorý je podpísaný starostom Vasiľom Kimákom sa píše, že po uznesení obecného úradu v obci Ruské nemohlo byť poskytnuté väčšie miesto na obecnom cintoríne pre exhumovaných vojakov padlých v rakúsko-uhorskej vojne. Exhumácia však bola vykonaná a počet pochovaných vzrástol na sto. Pri prácach na údržbe cintorína v roku 2007 sa zistilo, že oproti štatistike je na tomto vojenskom cintoríne o päť šácht viac s neznámym počtom pochovaných vojakov. Odhadom tu môže byť pochovaných okolo 125 vojakov. Z približne 250 vojakov ktorí padli v chotári obce Ruské je známych len 21 mien rakúsko-uhorských vojakov. Vojnový cintorín je riadne udržiavaný.

VOJNOVÝ CINTORÍN V OBCI STAKČÍN – SMOLNÍK

Vojnový cintorín Smolník sa nachádza v juhozápadnej časti starého obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 335 vojakov. Výmera cintorína je 108 m² (12 x 9 m).

Cintorín pozostáva zo 17 vojnových hrobov, všetky sú hromadné. Do roku 1935 cintorín pozostával zo 16 hrobov. V uvedenom roku bolo exhumovaných 28 ostatkov vojakov z vrchu Strub, ktoré boli uložené do hromadného hrobu č. 17. Mená vojakov sa nezachovali. Z odhadovaného počtu asi 350 padlých vojakov, ktorí padli v chotári obce Smolník je známych podľa mien iba 5 rakúsko-uhorských vojakov. Tí sú pravdepodobne pochovaní na tomto cintoríne. Vojnový cintorín vznikol v roku 1917. Dozor nad cintorínom za 1. ČSR zabezpečovala Žandárska stanica v Ruskom a údržbu hrobov od roku 1922 Koloman Grauber zo Stariny. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne.

Hroby sú usporiadané v troch radoch a pôvodne boli označené drevenými krížmi. Oplotený bol dreveným plotom. V roku 2007 sa začalo s jeho údržbou, pričom boli odstránené nálety drevín a krovín. V súčasnosti sú hroby dobre identifikovateľné v teréne. Cintorín je riadne udržiavaný.

VOJNOVÝ CINTORÍN V OBCI STAKČÍN

MONUMENTÁLNY VOJNOVÝ CINTORÍN V OBCI STAKČÍN

Vojnový cintorín v Stakčíne patrí medzi naj-monumentálnejšie vojenské pietne miesta na Slovensku. Vojnový cintorín 1. svetovej vojny sa nachádza na obecnom cintoríne, na miernom návrší zvanom Panská Hora. Cintorín vznikal v rokoch 1914 – 1915, avšak konečnú úpravu získal až v roku 1917. V tomto roku bol počet pochovaných vojakov 918. Medzi hrobmi bol v čase vzniku osadený pomník v podobe obelisku s maďarským textom: A hazaert 1914 – 1918 (preklad: Za vlasť 1914 – 1918). Tento text bol v medzivojnovom období nahradený textom: Pamiatke padlým 1914 – 1918. Pôvodne bol cintorín ohradený dreveným plotom a vstup tvorilo schodisko so vstupnou drevenou bránou, ktorá niesla maďarský nápis: „1914 – 1918. A világháboruban elesett hos katonák temetoje“ (preklad: 1914 – 1918. Vojnový cintorín padlým vo svetovej vojne). Na cintoríne sa pravdepodobne pochovávalo i po roku 1917. V roku 1921 tu bol zriadený hrob s označením, ktoré informovalo, že v hrobe je  pochovaný lodný kapitán Ladislav Stach (syn správcu tunajších lesov). 1933 bol vedľa vojnového cintorína zriadený obecný cintorín. V druhej polovici 20. storočia bol vymenený drevený plot za železný a rovnako bola vymenená aj vstupná drevená brána za železnú.

Po roku 1989 boli hroby na cintoríne splanírované a začalo sa uvažovať o jeho zrušení a premene na občiansky cintorín. Napokon však k tomu nedošlo, práve naopak, v roku 2011 sa začalo s jeho systematickou obnovou, ktorá bola úspešne ukončená v roku 2017. Počas tejto rekonštrukcie bol obnovený kamenný pamätník, označili sa hroby drevenými krížmi a bola osadená informačná tabuľa.
Vojnový cintorín pozostáva z 590 hrobov, z ktorých je 569 jednotlivých, 3 spoločné a 18 hromadných.  Hroby sú usporiadané v 34 radoch, hrobové miesta nevystupujú nad úroveň terénu, identifikovateľné sú len vďaka dreveným krížom s plechovými nápisovými tabuľkami. Boli tu pochovávaní vojaci, ktorí zomreli v poľnej nemocnici zriadenej na neďalekej parnej píle. Boli tu taktiež pochovaní vojaci, ktorí boli exhumovaní z cintorína, ktorý sa nachádzal v miestnej časti zvanej Vuľchovec a z hrobov roztrúsených po okolí Stakčína. V severovýchodnej časti cintorína je situovaný pomník v tvare obelisku, západne od neho sa nachádza centrálny pravoslávny kríž z umelého kameňa s nápisovou doskou, ktorá nesie text: SPASI HOSPODI ĽUDI TVOJA… KRESTU TVOJEMU POKLAŇAJEMSJA VLADYKO I SVJATOJE VOSKRESENIJE TVOJE SLAVIM. 1997. Vojnový cintorín je ohradený a od obecného cintorína ho oddeľuje oplotenie.  

VOJNOVÝ CINTORÍN V OBCI STAKČÍN – STARINA

Pôvodný vojnový cintorín v obci Starina sa nachádzal na miernej vyvýšenine nad riekou Cirochou. V 82 jednotlivých hroboch a v dvoch šachtách s viac ako 5 vojakmi tu bolo pochovaných spolu 116 vojakov. Zachoval sa menný zoznam týchto padlých, ale ani pri jednom sa neuvádza dátum smrti a číslo hrobu. Hroby boli usporiadané v polkruhu a mali osadené betónové kríže a ceduľkami, všetky boli pospájané oceľovými lanami. V centrálnej časti vojenského cintorína sa nachádzal pomník na ktorom bola umiestnená tabuľa s textom v slovenčine a ruštine: „Pamiatke padlým 1914“.

Vo vchodovej časti cintorína sa nachádzala murovaná brána s betónovým krížom.
V dôsledku výstavby vodárenskej nádrže Starina bol tento cintorín v roku 1986 asanovaný a ostatky vojakov boli prenesené na cintorín vysťahovalcov do obce Stakčín na obecný cintorín. Ich ostatky boli uložené spoločne minimálne do 14 hrobov, na ktorých sa dnes nachádza 6 betónových krížov. Na pôvodnom mieste ostal pomník, jeho vrchná časť bola zhodená a taktiež bola zbúraná i pôvodná bránka. Podľa pôvodných zámerov sa mal pomník premiestniť na rázcestie Jalová – Stakčín. Nakoniec sa od tohto zámeru upustilo. V súčasnosti je pomník cca 7 m pod vodnou hladinou. Iba raz od jeho zaplavenia v roku 1997 pri extrémnom suchu vodná hladina klesla tak, že sa pomník ocitol nad ňou. V uvedenom roku bola voľne položená pamätná tabuľa pri pomníku vyzdvihnutá a v súčasnosti sa nachádza v obci Stakčín v úschove Ing. Miroslava Buraľa. Vojnový cintorín je riadne udržiavaný.

VOJNOVÝ CINTORÍN V OBCI STAKČÍN – VEĽKÁ POĽANA – HODOŠÍK

Vojnový cintorín 1. svetovej vojny sa nachádza v západnej časti územia Národného parku Poloniny, v extraviláne zaniknutej obce Veľká Poľana, v masíve Kučalata, na vrchole Predného Hodošíka. Cintorín vznikol v roku 1917. Pôvodne bol cintorín ohradený vojnovým ostnatým drôtom. O cintorín sa v medzivojnovom období starala Žandárska stanica v Ruskom, bol udržiavaný ešte krátko po 2. svetovej vojne žiakmi Základnej školy z Topole, potom však začal chátrať a zarastať drevinami. V roku 1971 na cintoríne vykonal panychídu (smútočnú slávnosť) za zomrelých vojakov gréckokatolícky farár Myron Podhajecký z Veľkej Poľany, za čo bol preložený mimo vtedajší okres Humenné. V priebehu rokov 1994 – 2004 tu boli Správou Národného parku Poloniny organizované brigádnické práce na jeho záchranu. Od roku 2006 údržbu cintorína zabezpečuje Obecný úrad v Stakčíne prostredníctvom Poľovného združenia Veľká Poľana. V roku 2010 boli na hrobové polia cintorínu osadené nové drevené kríže.
Vojnový cintorín má kruhový pôdorys. Miesto posledného odpočinku tu našlo 668 vojakov v 40 jednotlivých, 34 spoločných a 12 hromadných hroboch. Všetci vojaci sú neznámi, ale predpokladá sa, že sú tu pochovaní najmä ruskí vojaci, preto ho aj miestny prezývajú „Ruský cintorín“. Taktiež je možné, že tu boli pochovaní aj niektorí z 210 padlých rakúsko-uhorských vojakov v katastri obce Veľká Poľana. Usporiadanie hrobov vojnového cintorína vychádza z jeho polohy a pôdorysu, hroby sú umiestnené v kruhu, v piatich radoch. Hrobové miesta sú označené drevenými krížmi so strieškami. Kruh je prerušený štyrmi prístupovými cestičkami vedúcimi k vrcholu z juhu, západu, severu a východu. Na vrchole kóty, v strede cintorína, sa nachádza pomník. Areál cintorína je oplotený dreveným plotom so vstupnými bránami situovanými na východe a západe.

VOJNOVÝ CINTORÍN V OBCI STAKČÍN – VEĽKÁ POĽANA – ROTUNDA

Vojnový cintorín 1. svetovej vojny sa nachádza na území Národného parku Poloniny, v zaniknutej obci Veľká Poľana, na severovýchodnom okraji bývalého obecného cintorína, južne od ruín gréckokatolíckeho chrámu sv. Michala archanjela. Cintorín vznikol v roku 1917 a bol udržiavaný až do zániku obce v roku 1986, potom zarástol jelšou sivou.

V roku 2007 sa začalo s obnovou cintorína, výrubom náletových stromov a pravidelným vykášaním plochy. O rok neskôr  bola opravená rotunda, pretože jej hrozilo zrútenie, v rokoch 2011 – 2012 bolo opravené kamenné schodisko a chodník, rozdeľujúce usporiadanie hrobov na dve samostatné časti.  Boli upravené hrobové miesta a označili sa drevenými krížmi.
Vojnový cintorín Rotunda má pôdorys polkruhu. Miesto posledného odpočinku tu našlo 340 vojakov, ktorí boli pochovaní v 298 jednotlivých hroboch a 12 spoločných. Mená všetkých vojakov sú neznáme. Hroby sú usporiadané v poloblúku v siedmich radoch a označené drevenými krížmi. Na vrchole kopca v centre cintorína je situovaný kamenný pomník v podobe malej rotundy. Rotunda je postavená z kameňov pochádzajúcich z neďalekej zrúcaniny gréckokatolíckeho chrámu, presnejšie z jeho veže, ktorá bola poškodená počas bojov v roku 1915. Cintorín nie je ohradený žiadnym plotom. 

VOJNOVÝ CINTORÍN V OBCI STAKČÍN – ZVALA

Vojnový cintorín vo Zvale sa nachádza vedľa zaniknutej murovanej cirkvi sv. Petra a Pavla a je súčasťou obecného cintorína. Miesto posledného odpočinku tu našlo 633 vojakov. Výmera cintorína je 109,50 nŕ (21 x 19,5 m). Pozostáva zo 48 vojnových hrobov, všetky sú spoločné. Známych podľa mien je 31 vojakov, z ktorých je 29 rakúsko-uhorských a 2 ruskí vojaci.

Dozor vojnového cintorína po roku 1917 vykonávala Žandárska stanica v Ruskom a údržbu hrobov od roku 1922 vykonával Koloman Grauber zo Stariny. V súčasnosti je v správe Obecného úradu v Stakčíne.  Hroby sú usporiadané v šiestich radoch s rôznym počtom hrobov bez akejkoľvek architektonickej úpravy, tak ako boli znášané tela vojakov z okolitých hôr.

Pôvodne boli hroby označené drevenými krížmi. Celý cintorín bol pôvodne oplotený dreveným oplotením. Udržiavaný bol prakticky neustále až do zániku obce, čo súviselo s tým, že sa nachádzal v blízko murovanej cirkvi. Najväčšiu devastáciu zaznamenal po vysídlení obce po roku 1987. Časť hrobov nachádzajúcich sa pri mohutných lipách bola poškodená pri likvidácii cirkvi. Následne na začiatku 90. rokov 20. storočia bol rozdelený dreveným oplotením s ostnatým drôtom na dve časti. Časť hrobov bola ničená preháňaným hovädzím dobytkom. Po ukončení pastvy bol plot odstránený avšak v roku 2006 bola ďalšia časť hrobov poškodená lesným kolesovým traktorom. Podľa zachovalej dokumentácie bolo v roku 2009 obnovených 34 hrobov, na ktoré boli osadené drevené náhrobné kríže, centrálny drevený kríž a informačný panel. Cintorín je riadne udržiavaný.

VOJNOVÝ POMNÍK – KAMEŇ V OBCI SMOLNÍK

Pred obcou Smolník sa ešte po druhej svetovej vojne nachádzal ojedinelý pomník prvej svetovej vojny – kamenný balvan. Je na ňom vyrytý rok 1915 a ďalšie texty v maďarskom jazyku. Pôvodne sa nachádzal vedľa štátnej cesty Smolník – Veľká Poľana, na mieste, kadiaľ viedla frontová línia v roku 1915. Pri rekonštrukcii cesty po druhej svetovej vojne bol tento kameň odvalený do Smolnického potoka. Kameň je slabo poškodený, časti textov sú stále dobre čitateľné.

VOJNOVÝ POMNÍK STAKČÍN I.

V hornej časti vojenského cintorína sa nachádza pomník vojakom v prvej svetovej vojne, ktorí sú tu pochovaní. Na pomníku je textová tabuľa s nápisom „Pamiatke padlým 1914 – 1918“.

VOJNOVÝ POMNÍK STAKČÍN II.

V okrajovej časti obecného parku sa nachádza pomník padlým spoluobčanom obce Stakčín v prvej svetovej vojne vo forme zrezaného ihlanu s textovou tabuľou s nápisom „Večná sláva vojakom obce Stakčín padlým v bojoch prvej svetovej vojny“. Na ňom je nadstavený podstavec s pilierom, ktorý bol v minulosti ukončený rukou s vavrínovým vencom a hviezdou z kovu.

VOJNOVÝ POMNÍK STARINA

Na mieste pôvodného vojenského cintorína v zaplavenej obci Starina sa zachoval pomník z prvej svetovej vojny. V čase výstavby VN Starina sa uvažovalo o jeho prenesení na rázcestie pri obci Jalová. Avšak po zameraní budúcej hladiny nádrže geodeti konštatovali (pravdepodobne zámerne), že tento pomník sa bude nachádzať asi 2 metre nad vodnou hladinou a tak sa od jeho prenášania upustilo. V skutočnosti je pomník v súčasnosti cca 7 m pod vodnou hladinou. Iba raz od jeho zaplavenia v roku 1997 pri extrémnom suchu klesla vodná hladina tak, že sa pomník ocitol nad ňou. V spomenutom roku bola voľne položená pamätná tabuľa  pri pomníku vyzdvihnutá a v súčasnosti sa nachádza v obecnom múzeu obce Stakčín.

VOJNOVÝ POMNÍK – ROTUNDA – VEĽKÁ POĽANA

Kamenná rotunda predstavuje centrálny pomník na vojenskom cintoríne v obci Veľká Poľana. Pôvodne bol na nej umiestnený centrálny drevený kríž. Postavená bola z materiálu blízkej murovanej cerkvi, ktorá bola poškodená v čase fronty v roku 1915. V súčasnosti je poškodená a hrozí jej rozpadnutie.

PAMÄTNÉ MIESTO VEĽKÁ POĽANA – KRÁSNA DOLINA

V centrálnej časti Krásnej doliny sa nachádza nerezový kríž, ktorý bol umiestnený na mieste predchádzajúceho dreveného. Kríž symbolizuje miesto, kde sa v Karpatoch odohrávali jedny z najkrvavejších bojov počas zimnej ofenzívy v roku 1915. Väčšina tu padlých vojakov bola pochovaná na neďalekom vojenskom cintoríne na Prednom Hodošíku. O strastiach, ktoré tu vojaci prežili, svedčí i skutočnosť, že o tejto doline ruskí vojaci zložili bojovú pieseň s názvom: „Tam je Kučalata, tam je Krásna dolina“.